Médiá pre prenos dát
Prenos dát sa v počítačových sieťach (a samozrejme nielen tu) deje pomocou vlnenia a používajú sa primárne tri prenosová médiá :
- metalické káble – prenos pomocou elektrického potenciálu
- optické káble – prenos pomocou svetla
- vzduch (prípadne i vzduchoprázdno) – bezdrôtový (wireless) prenos pomocou mikrovĺn, rádiových vĺn či infračerveného svetla
V tomto článku sa zameriame na prvé dve kategórie a pozrieme sa na aktuálne používané káble v sieťach Local Area Network (LAN) a Storage Area Network (SAN). Oblasť počítačových sietí prešla dlhým búrlivým vývojom (a vyvíja sa stále), takže môžeme naraziť na rôzne historické káble (viac možností je v oblasti optiky), ktorým sa tu venovať nebudeme.
Všeobecne je jedno, či ide o siete LAN (telekomunikačné) či SAN (dátové) a aká technológia sa používa (Ethernet alebo Fibre Channel, iné sieťové technológie sa dnes asi nepoužívajú). V oboch prípadoch sa využíva rovnaký typ kabeláže (tomu musí zodpovedať ďalšie komponenty). Ethernetové siete môžu kombinovať metalickú aj optickú kabeláž. Fibre Channel siete využívajú optickú kabeláž, ak chceme využiť metalickú kabeláž, tak musíme voliť iSCSI alebo FCoE (a podkladom je potom Ethernet).
| LAN | SAN | |
| metalika | Ethernet | Ethernet |
| optika | Ethernet | Fibre Channel |
Štruktúrovaná kabeláž (Structured Cabling) pre počítačové siete
Pozrieme sa na hlavné dve prenosové médiá pre drôtový (wire) prenos v počítačových sieťach. Jedná sa o metalické a optické káble. Každá technológia je vhodná pre trochu iný účel, takže si najprv bodovo uvedieme základné parametre.
Metalické káble (Copper Cables)
- relatívne lacné a menej náchylné na poškodenie (polomer ohybu 2-3cm)
- bežné štandardy sú pre vzdialenosti do 100m (bez aktívneho prvku, počíta sa 90m káblový rozvod a na každej strane dva konektory a patch kábel 5m)
- podporuje napájanie po dátovom kábli (Power over Ethernet, IEEE 802.3af PoE 15,4W, IEEE 802.3at PoE + 30W)
- náchylné k elektromagnetickému rušeniu (EMI), aj keď sa vykonáva rôzne tienenie
- rýchlosti dnes bežne do 10Gbps
Optické káble (Optical Fiber Cables)
- drahšie káble (i celá technológia) a náročnejšie pre manipuláciu (polomer ohybu 8 cm, zváranie)
- pre dlhé vzdialenosti (záleží na type, ale možno aj 100km, s ďalšími technológiami ide aj o stovky km)
- imúnne voči elektromagnetickému rušeniu (Electromagnetic Interference – EMI)
- nižšie oneskorenia (latencie) a možné väčšie prenosové rýchlosti (dnes 100Gbps na jednom vlákne)
- menšia energetická náročnosť
Metalické káble – krútená dvojlinka
U metalických káblov sa budeme baviť iba o krútenej dvojlinke, so staršími koaxiálnymi káblami sa snáď už dnes nestretneme (a iné možnosti sú ojedinelé).
Krútená dvojlinka (Twisted Pair), používa sa skratka TP, je tvorená štyrmi pármi vodičov (wire), ktoré sú po celej dĺžke pravidelným spôsobom skrútené. Zlepšujú sa tým elektromagnetické vlastnosti kábla, minimalizujú sa presluchy (crosstalk) a obmedzuje vyžarovanie elektromagnetického žiarenia (do okolia a príjem z okolia). Každý vodič má ochrannú izoláciu (často z polyetylénu) a všetky vodiče sú spoločne zabalené do plášťa (často z PVC).
Pozn .: Ešte skôr, ako v počítačových sieťach, sa využívala krútená dvojlinka v telefónnych rozvodoch. Tam sa štandardne používal kábel s tromi pármi vodičov, ale často sa na prenos využíval iba jeden pár. Tieto rozvody sa tiež na začiatku využili pre budovanie počítačových sietí.
Netienené a tienené Twisted Pair káble
Krútená dvojlinka môže byť niekoľkých základných typov. Najčastejšie sa jedná o klasický netienený TP kábel:
- UTP – Unshielded Twisted Pair – klasický a najviac rozšírený kábel, kedy je použitá štandardná netienená krútená dvojlinka
Ak potrebujeme viac obmedziť vyžarovanie, presluchy a elektromagnetické rušenie, tak sa používajú rôzne formy tienenia. Výrobcovia si to rôzne označujú a ľudovo sa často používa iba označenie UTP, STP, FTP. Korektné sú asi najrozšírenejšie definície v norme ISO/IEC 11801 alebo ANSI/TIA/EIA-568-B.
Keď hovoríme o tienených kábloch (anglicky Shielded alebo screened ), tak sa používajú dve písmenká v označení:
- S – Braid Screen (Shielded) – tieniace pletivo
- F – Foil Shield (Foiled) – ochranná (kovová) fólie
Ochrana sa môže vykonávať:
- tienenie párov (pair Shielding) – každý pár vodičov je obalený tieniaci fóliou, môže sa použiť len F (fólie)
- tienenie kábla (cable Shielding) – všetky páry dohromady sú zabalené do opletenie (S) alebo fólie (F)
Káble sa potom označujú (v zátvorke je ľudové označenie) ako U/UTP(UTP), U/FTP(STP), S/UTP(STP), S/FTP, F/FTP, a pod. Pred lomítkom je označenie tienenie celého kábla, za lomítkom je tienenie jednotlivých párov.
Štandardy pre Ethernet over Twisted Pair
Všetky bežné telekomunikačné siete dnes využívajú prenosovú technológiu Ethernet, tá definuje (v štandardoch IEEE 802.3) aj použitú kabeláž, prístup k sieti, posielanie signálov, rýchlosti, atď. Podľa podporovanej prenosovej rýchlosti máme rôzne štandardy Ethernetu, ktoré využívajú krútenú dvojlinku (ďalšie varianty sú definované na inom prenosovom médiu).
Označenie sa skladá z čísla určujúceho rýchlosť v Mbps (ak sa pridá G, tak v Gbps). Slovo Base je skrátene baseband značí, že ide o nefiltrovanú linku bez modulácie. Písmenko T na konci znamená Twisted (krútená dvojlinka).
Najrozšírenejšie varianty sú:
- 100Base-Tx Ethernet – IEEE 802.3u (1995), technológia, ktorá prenáša Ethernetové rámce rýchlosťou 100 Mbps, označuje sa aj ako FastEthernet (FE)
- 1000Base-T Ethernet – IEEE 802.3ab (1999), rýchlosť 1000 Mbps, označuje sa aj ako GigabitEthernet (GE)
- 10GBase-T Ethernet – IEEE 802.3an (2006), rýchlosť 10 000 Mbps, označuje sa aj ako 10GigabitEthernet (10GE)
- 40GBase-T Ethernet – IEEE 802.3bq (2013), rýchlosť 40 000 Mbps, označuje sa aj ako 40GigabitEthernet (40GE)
Ethernet siete na začiatku využívali koaxiálne káble (10Base5, 10Base2). Potom sa začalo využívať telefónnych rozvodov po krútenej dvojlinke (vznikol prvý štandard 10Base-T, ale predtým existoval trebárs StarLAN) a postupne sa vyvíjalo k dnešným TP káblom, ktoré sa stále vyvíjajú, aby podporovali vyššie prenosové rýchlosti.
Kategórie Twisted Pair kabeláže
Kabeláž, a jej kategórie, je definovaná v štandardoch TIA/EIA-568 (používa kategórie, ako je uvedené nižšie) a ISO/IEC 11801 (používa triedy – Class C, D, E, atď.). Kategória kabeláže definuje minimálne parametre, ktoré sú kladené na káble. Určuje rôzne úrovne výkonu, čo sa týka šírky pásma signálu, útlmu a presluchov. Všeobecne čím vyššia kategória, tým podporuje vyššie prenosové rýchlosti. Rôzne štandardy Ethernetu vyžadujú určitú kategóriu kabeláže. Hlavná kategória kabeláže:
- kategórie 5e (Cat 5e, Class D) – pre FastEthernet (využíva dva páry) a GigabitEthernet (využíva všetky štyri páry), používa tienenú aj netienenú kabeláž, šírka pásma 100 MHz, konektor RJ45 (8P8C)
- kategórie 6 (Cat 6, Class E) – podporuje 10 Gbps Ethernet, ale len do 55 metrov, používa tienenou aj netienenú kabeláž, šírka pásma 250 MHz, konektor RJ45 (8P8C)
- kategórie 6a (Cat 6a – augmented, Class EA) – podporuje 10 Gbps Ethernet na plnú vzdialenosť 100 metrov, používa tienenou aj netienenú kabeláž, šírka pásma 500 MHz, konektor RJ45 (8P8C)
- kategória 7 (Cat 7, Class F) – pokus, ktorý sa neujal, pre podporu 10Gbps Ethernet, vyžaduje tienenou kabeláž (S/FTP) a špeciálne konektory (GG45 kompatibilný s RJ45 alebo TERA), šírka pásma 600 MHz, výrobcovia radšej zvolili Cat 6a a RJ45 konektor
- kategórie 7a (Cat 7a, Class FA) – pokus o rozšírenie Cat 7, mohlo by podporovať 40 Gbps Ethernet na vzdialenosť 50 metrov, šírka pásma 1000 MHz
- kategória 8 (Cat 8) – aktuálne vo vývoji (ISO technické odporúčania z roku 2013), podporuje 40 Gbps Ethernet, šírka pásma 1600 až 2000 MHz, dva varianty, jedna používa tienené káble (U/FTP, F/UTP) a konektor RJ45 (8P8C), druhá káble (F/FTP, S/FTP) a konektor TERA/GG-45/ARJ-45
Metalické TP káble a ich označovanie
Pri označení metalického kábla používajúceho krútenú dvojlinku sa používa skratka určujúca, či je kábel netienený alebo nejakým spôsobom tienený, a ďalej kategória. napríklad:
Kábel UTP CAT6
Môžu sa uvádzať ďalšie doplnkové informácie, ako že ide o 4 páry (4×2), materiál vodiča (najčastejšie meď – Cu), hrúbka vodiča (23AWG je 0,57mm alebo 24AWG je 0,52mm), materiál izolácie vodiča (PE – polyetylén) , materiál plášťa (PVC – polyvinylchlorid).
Môžu byť tiež dva typy vodiča. Ide o drôt (solid) alebo lanko/licňa (stranded). Drôt je vyrobený ako jeden kus kovu, je tuhý a málo ohybný. Lanko sa skladá zo zväzku malých drôtikov, je ohybnejší a drahší. Pre každý typ kábla je zodpovedajúci typ konektora (lanko sa prepichuje, drôt zviera).
V praxi máme kábel buď ako metráž (bežne sa predávajú klbká o dĺžke 305m alebo na metre). Takýto kábel natiahneme a na koniec nakrimpujeme konektor alebo prirobíme zásuvku na stene či v Patch paneli (prepojovacie pole). Alebo pripravené prepojovacie káble (Patch kábel – Patchcord) určitej dĺžky s pripevnenými konektormi.
Optické káble, optické vlákna
Optický kábel (Optical Fiber Cable) je tvorený jedným alebo viacerými optickými vláknami (optical fiber), ktorá prenáša svetelný lúč od zdroja k cieľu s čo najmenšou stratou. Optické vlákno obsahuje jadro (core), ktoré má (v praxi) hrúbku 9 alebo 50 alebo 62,5 mikrometrov, tvorené oxidom kremičitým a obloženie (cladding) z iného druhu skla, ktoré má nižší index lomu, takže sa signál odráža späť, s hrúbkou 0,125 mm. Potom nasleduje primárna ochrana a hrúbka je 0,25 mm. Optické vlákna združujeme do optických káblov a pridávame rad ochranných vrstiev (často PVC), podľa toho do akého prostredia sú určené.
Optické vlákna používame dvoch základných typov:
Single-mode Optical Fiber (SMF)
- slovensky jednovidové optické vlákno
- priemer jadra optického vlákna je 9 mikrometrov (menej ako 10 mikrometrov)
- používa sa vlnová dĺžka 1310 alebo 1550 nm
- vďaka malému priemeru a vysokej vlnovej dĺžke sa môže šíriť iba jediný čiastkové lúč (vid), tiež to vedie k tomu, že uhol odrazu vo vlákne je veľký a teda dochádza k minimálnemu predĺženiu dráhy lúča
- je vhodné pre dlhé vzdialenosti, má vyššiu cenu
- vysielač používa laserové diódy
- objavuje sa chromatická a polarizačné disperzie (rozptyl)
- často sa pre označenie týchto káblov používa žltá farba
Multi-mode Optical Fiber (MMF)
- slovensky viacvidové optické vlákno
- priemer jadra optického vlákna je 50 mikrometrov (staršie vlákna 62,5 mikrometrov)
- používa sa vlnová dĺžka 850 alebo 1300 nm
- vo vlákne sa šíri viac vidov (light mode) s rôznym uhlom odrazu, má väčšiu svetelnosť, ale kvôli vidovému rozptylu (modal dispersion) obmedzuje prenosovú vzdialenosť
- umožňuje používať lacnejšie vyžarovania LED a laserové diódy, celkovo je lacnejšie ako SMF
- má nižšiu prenosovú kapacitu a je vhodné pre kratšie vzdialenosti (používa sa v LAN sieťach)
- podľa prechodu medzi jadrom a obložením (máme rôzny rozptyl – dispersion) sa používajú dva typy
- SI – step index profile – so skokovým indexom lomu, pre kratšie vzdialenosti
- GI – graded index profile – s plynulou zmenou indexu lomu
- objavuje sa Vidová, chromatická a polarizačná disperzia
- často sa pre označenie týchto káblov používa oranžová farba, prípadne modro-zelená (OM3, OM4) alebo fialová (OM4)
Kategórie (triedy) optických vlákien
Podobne, ako u metalické krútené dvojlinky, sú optické vlákna definované v štandardoch ISO/IEC 11801 a TIA/EIA-568 (a ďalších) a existujú určité triedy (kategória vlákna). Vždy je podporovaná určitá štandardná prenosová rýchlosť na danú minimálnu vzdialenosť (napríklad MMF vždy podporuje FastEthernet aspoň na 2 km), ale funguje aj vyššiu rýchlosť na vzdialenosť kratšiu.
Single-mode Optical Fiber (označenie OS – Optical single-mode)
U SMF vlákien sa udáva maximálny koeficient útlmu (attenuation) v dB na km a znamená pokles signálu na jeden kilometer. Často sa pre označenie týchto káblov používa žltá farba .
- OS1 – útlm 1 dB / km
- OS2 – útlm 0,4 dB / km
Multi-mode Optical Fiber (označenie OM – Optical Multi-mode)
U MMF vlákien sa udáva minimálna modálne šírka pásma (modal bandwidth), teda jeho kapacita v MHz na vzdialenosť jedného kilometra. Často sa MMF káble označujú oranžovou farbou , prípadne modro-zelená (OM3, OM4), fialová (OM4).
- OM1 – jadro 62,5 mikrometrov, šírka pásma 200 MHz-km pri 850 nm (pre 1300 nm je vyššia), bežne sa používa pre FastEthernet na vzdialenosť 2 km
- OM2 – jadro 50 mikrometrov, šírka pásma 500 MHz-km pri 850 nm, bežne sa používa pre GigabitEthernet na vzdialenosť 550 m
- OM3 – jadro 50 mikrometrov, šírka pásma 2000 MHz-km pri 850 nm, bežne sa používa pre 10GigabitEthernet na vzdialenosť 300 m, prechádza sa z LED na VCSEL lasery
- OM4 – jadro 50 mikrometrov, šírka pásma 3500 MHz-km pri 850 nm, najnovší štandard podporuje 40 a 100GigabitEthernet na vzdialenosť 150 m, optimalizované pre laser
Štandardy pre Ethernet over Optical Fiber
Ethernet o rôzne rýchlosti je definovaný (IEEE 802.3) tiež pri použití optických vlákien. Oproti krútenej dvojlinke existuje viac variantov a viac komplikácií ;-). Začiatok označenia je zhodný, skladá sa zčísla určujúceho rýchlosť v Mbps (ak sa pridá G, tak v Gbps). SlovoBase je skrátene baseband značí, že ide o nefiltrovanú linku bez modulácie. Písmenká na konci sa používajú vo dvojici, prvý môže byť F pre Fiber (optický kábel),S značí Short-range MMF ,L značí Long-range SMF alebo MMF . Druhé písmeno X určuje kódovanie blokov 4B/5B pre FastEthernet alebo 8B/10B pre GigabitEthernet, R je kódovanie blokov 64B/66b .
Výber niektorých používaných štandardov:
- 100Base-FX Ethernet – IEEE 802.3u (1995), rýchlosť 100 Mbps (FastEthernet – FE), využíva vlnovú dĺžku 1300 nm a MMF optické vlákna, jedno pre príjem (receive – RX) a druhé pre vysielanie (Transmit – TX), pre full-duplex podporuje vzdialenosť 2 km
- 1000Base-SX Ethernet – IEEE 802.3z (1998), rýchlosť 1000 Mbps (GigabitEthernet – GE), využíva vlnovú dĺžku 850 nm a MMF optické vlákna, vzdialenosť 275 m pre OM1 a 550 m pre OM2
- 1000Base-LX Ethernet – IEEE 802.3z (1998), rýchlosť 1000 Mbps (GigabitEthernet – GE), využíva vlnovú dĺžku 1310 nm a SMF optické vlákna na vzdialenosť 5 km alebo vlnovú dĺžku 1300 nm a MMF optické vlákna na vzdialenosť 550 m
- 10GBase-SR Ethernet – IEEE 802.3ae (2002), rýchlosť 10 000 Mbps (10GigabitEthernet – 10GE), využíva vlnovú dĺžku 850 nm a MMF optické vlákna, vzdialenosť 300 m pre OM3 a 400 m pre OM4
- 10GBase-LR Ethernet – IEEE 802.3ae (2002), rýchlosť 10 000 Mbps (10GigabitEthernet – 10GE), využíva vlnovú dĺžku 1310 nm a SMF optické vlákna, vzdialenosť 10 km
- 40GBase-SR4 Ethernet – IEEE 802.3ba (2010), rýchlosť 40 000 Mbps (40GigabitEthernet – 40GE), využíva vlnovú dĺžku 850 nm a MMF optické vlákna, vzdialenosť 100 m pre OM3 a 150 m pre OM4, číslice 4 znamená, že sú použité 4 paralelné pruhy pre dáta každý o rýchlosti 10.3125 Gbps
- 100GBase-SR10 Ethernet – IEEE 802.3ba (2010), rýchlosť 100 000 Mbps (100GigabitEthernet – 100g), využíva vlnovú dĺžku 850 nm a MMF optické vlákna, vzdialenosť 100 m pre OM3 a 150 m pre OM4, číslice 10 znamená, že je použité 10 paralelných pruhov pre dáta každý o rýchlosti 10.3125 Gbps
Štandardy pre Fibre Channel
Popisovali sme použitie optických káblov pre Ethernet (a teda primárne pre telekomunikačné siete), tak musíme tiež spomenúť Fibre Channel, teda štandardnú sieťovú technológiu pre SAN siete. Pre Fibre Channel siete využijeme rovnaké optické vlákna, ako bolo popisované vyššie. Používajú sa ako Multi-mode Optical Fiber, tak Single-mode Optical Fiber, klasicky spomínané triedy OM (používa označenie M6 pre OM1, M5 pre OM2, M5E pre OM3, M5F pre OM4) a OS (používa označenie SM pre OS1 a OS2).
Fibre Channel je štandardizovaný ANSI výborom INCITS (International Committee for Information Technology Standards). Fyzická vrstva (FC-0), ktorá definuje káble, konektory, a pod., je opísaná v Fibre Channel Physical Interfaces (FC-PI-5 a FC-PI-6). Podobne ako u Ethernetu existujú rôzne verzie Fibre Channel, ktoré podporujú rôznu rýchlosť. Označujú sa svojou rýchlosťou v Gbps a skratkou FE pre Fibre Channel, tiež sa hovorí o určitej generáciu Fibre Channel. Hlavné verzie sú (nie je tu uvedená potrebné špecifická verzia 10GFC):
- 1GFC – Gen1 + (1997), kódovanie 8b/10b, rýchlosť linky (line rate) 1,0625 GBaud, priepustnosť (throughput) 200 MB/s (v oboch smeroch, teda v jednom smere 100 MB/s)
- 2GFC – Gen2 (2001), kódovanie 8b/10b, rýchlosť linky 2,125 Gbps, priepustnosť 400 MB/s
- 4GFC – Gen3 (2006), kódovanie 8b/10b, rýchlosť linky 4,25 Gbps, priepustnosť 800 MB/s
- 8GFC – Gen4 (2008), kódovanie 8b/10b, rýchlosť linky 8,5 Gbps, priepustnosť 1600 MB/s
- 16GFC – Gen5 (2011), kódovanie 64b/66b (vďaka tomu stačí nižšia rýchlosť linky pre požadovanú rýchlosť prenosu), rýchlosť linky 14,025 Gbps, priepustnosť 3200 MB/s
- 32GFC – Gen6 (2016), kódovanie 64b/66b, rýchlosť linky 28,05 Gbps, priepustnosť 6400 MB/s
Wavelength Division Multiplexing – WDM
Existujú metódy na dosiahnutie vyššej prenosovej rýchlosti na jednom optickom vlákne. Každé vlákno môže prenášať veľa nezávislých kanálov s rôznou vlnovou dĺžkou. Používa sa vlnový multiplex – WDM, kedy sa viac optických signálov sa spája (multiplexom) do jedného vlákna s použitím rôznych vlnových dĺžok (farieb) LED alebo laserov. Technológia WDM (Wavelength Division Multiplexing) používa multiplexor vo vysielači pre zložení signálov a demultiplexer v prijímači pre ich rozdelenie.
V praxi sa používa dvoch typov WDM:
- CWDM – Coarse WDM – lacnejšie, používa šírku kanálu 20 nm, prevažne využíva pásmo 1470 nm až 1610 nm (teda 8 vlnových dĺžok)
- DWDM – Dense WDM – hustý vlnový multiplex, používa šírku kanálu 0,8 nm, využíva pásmo 1530,33 nm až 1560,61 nm
Touto technológiou môžeme dosiahnuť to, že jedným káblom vedieme treba 32 nezávislých služieb/zákazníkov. Síce zdieľa jedno vlákno, ale komunikácia je úplne oddelená (bezpečnejšie než pomocou VLAN).
Optické káble a ich označovanie
U optických káblov je situácia komplikovanejšia, než u metalických. Prepojovacie káble (Patch kábel – Patchcord) sú dvoch všeobecných typov:
- Simplex – optický kábel zložený len z jedného vlákna, pre situácie, kedy nám stačí iba príjem alebo vysielanie, alebo keď sa využíva multiplex (takže oba smery idú po jednom vlákne)
- Duplex – optický kábel zložený z dvoch optických vlákien, typicky sa používa pre duplexnú komunikáciu, kedy jedno je jedno vlákno pre príjem (receive – RX) a druhé pre vysielanie (Transmit – TX)
Bežne sa používajú duplexné prepojovacie káble , kedy sú využité dve optické vlákna, ale tá sú vlastne samostatná (vrátane celej izolácie) a iba sa používajú v páre.
Keď niekde naťahujeme optický kábel, jedno či vonku alebo vnútri, tak sa väčšinou oplatí voliť kábel, ktorý obsahuje viac optických vlákien (napríklad 4, 8, 12). Tieto optické káble v metráži, sa označujú ako DROP káble, sú určené pre pripojenie do distribučnej siete a rozvody v budovách. Chrbticové rozvody ISP využívajú oveľa viac vláknovej káble (tiež sa používajú mikrotrubičky a zafukovanie optických vlákien).
U kabeláže sa môžeme stretnúť s označením, že je určený pre FTTx . To je rad skratiek, ktoré hovoria, kam sú z centrály vedené optické káble (ďalej pokračuje rozvod metalickými káblami). Rozšírené možnosti sú:
- FTTH – Fiber To The Home – optické vlákno je vedené až na hranici bytu
- FTTB – Fiber To The Building – optické vlákno je vedené na hranici domu
- FTTC – Fiber To The Cabinet – optické vlákno je ukončené v rozvodni, ktorá je v určitej vzdialenosti (do 300 metrov) od zákazníka
- FTTN – Fiber To The Node – optické vlákno je ukončené v rozvodni, ktorá je vo väčšej vzdialenosti od zákazníka
V označenie optických káblov sa uvádza priemer jadra a obloženie, ďalej trieda vlákna, u patch káblov či ide o simplex alebo duplex , u DROP káblov počet vlákien , a rôzne ďalšie podrobnosti. Príklad:
9/125, OS2 Singlemode, duplex, 2m, LC-LC 50/125, OM3 Multimode, 8 vlákien, 100m cievka