{"id":318,"date":"2020-04-06T00:06:51","date_gmt":"2020-04-05T22:06:51","guid":{"rendered":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/?p=318"},"modified":"2020-04-06T16:52:57","modified_gmt":"2020-04-06T14:52:57","slug":"4-2-riadenie-siete","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/2020\/04\/06\/4-2-riadenie-siete\/","title":{"rendered":"4.2.\u2002Riadenie siete"},"content":{"rendered":"

Sie\u0165ov\u00e1 vrstva m\u00f4\u017ee by\u0165 riaden\u00e1 r\u00f4zne. Na internete sa pou\u017e\u00edva riadenie datagramami. V s\u00fa\u010dasnosti sa v\u0161ak v telekomunik\u00e1ci\u00e1ch st\u00e1le pou\u017e\u00edva riadenie okruhmi alebo riadenie virtu\u00e1lnymi okruhmi.<\/p>\n

4.2.1\u2002 Riadenie okruhmi<\/h3>\n

Pri riaden\u00ed okruhmi je \u010das\u0165 prenosov\u00e9ho p\u00e1sma vyhraden\u00e1 iba pre komunik\u00e1ciu dvoch koncov\u00fdch zariaden\u00ed. Po nadviazan\u00ed spojenia m\u00f4\u017ee odosielate\u013e posiela\u0165 priamo \u013eubovo\u013ene ve\u013ek\u00e9 spr\u00e1vy bez potreby delenia na pakety a prid\u00e1vania hlavi\u010diek. Toto rie\u0161enie sa pou\u017e\u00edva pre \u201ehl\u00fape\u201c koncov\u00e9 zariadenia, ako s\u00fa vyt\u00e1\u010dacie telef\u00f3ny, ktor\u00e9 funguj\u00fa vlastne iba na fyzickej vrstve. V jadre siete je to rie\u0161enie zn\u00e1me zo za\u010diatkov telef\u00f3nnych spolo\u010dnost\u00ed, kedy sa prep\u00e1jalo ru\u010dne resp. ke\u010f prep\u00e1jali anal\u00f3gov\u00e9 \u00fastredne (niekde mo\u017eno e\u0161te st\u00e1le s\u00fa).<\/p>\n

4.2.2\u2002 Riadenie virtu\u00e1lnymi okruhmi<\/h3>\n

Riadenie virtu\u00e1lnymi okruhmi (\u010falej len VO) je \u201emedzikrokom\u201c medzi riaden\u00edm okruhmi a riaden\u00edm datagramami. Pri VO sa u\u017e spr\u00e1vy musia deli\u0165 na pakety. Ku ka\u017ed\u00e9mu paketu sa prid\u00e1va v hlavi\u010dke \u010d\u00edslo okruhu (nie cie\u013eov\u00e1 adresa). Odkia\u013e sa to \u010d\u00edslo vezme?<\/p>\n

Ak chce stanica v sieti riadenej VO komunikova\u0165 s inou, musia najprv v prvej f\u00e1ze nadviaza\u0165 spojenie. Toto nadv\u00e4zovanie spojenia je podobn\u00e9 ako pri nadv\u00e4zovan\u00ed spojenia v protokole TCP, akur\u00e1t, \u017ee v tomto pr\u00edpade sa deje na sie\u0165ovej vrstve. Ke\u010f\u017ee sie\u0165ov\u00e1 vrstva sa sprac\u00fava aj na v\u0161etk\u00fdch routroch na ceste, nadv\u00e4zovanie spojenia sa vykon\u00e1va aj na nich. Pri nadv\u00e4zovan\u00ed spojenia je potrebn\u00e9 vybra\u0165 na z\u00e1klade cie\u013eovej adresy cestu, t.j. postupnos\u0165 routrov, ktorou bud\u00fa putova\u0165 v\u0161etky pakety dan\u00e9ho VO. V\u0161etky routre na ceste vytvoria pre toto nov\u00e9 spojenie z\u00e1znam vo svojich smerovac\u00edch tabu\u013ek\u00e1ch.<\/p>\n

V druhej f\u00e1ze, kedy u\u017e m\u00f4\u017eeme posiela\u0165 d\u00e1tov\u00e9 pakety vytvoren\u00fdm VO, s\u00fa pakety VO ozna\u010dovan\u00e9 u\u017e\u00a0iba<\/em>\u00a0\u010d\u00edslom okruhu \u2013 jedno \u010d\u00edslo pre ka\u017ed\u00fd spoj na ceste. Jeden spoj m\u00e1 pre ka\u017ed\u00fd VO unik\u00e1tne \u010d\u00edslo.<\/p>\n

Na demon\u0161tr\u00e1ciu si vezmime nasleduj\u00face zapojenie jednoduchej siete VO.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Ke\u010f stanica A chce komunikova\u0165 so stanicou B, mus\u00ed sa najprv vytvori\u0165 VO pre t\u00fato komunik\u00e1ciu. Pri vytv\u00e1ran\u00ed VO sa ur\u010d\u00ed, \u017ee cesta pre pakety VO p\u00f4jde cez routre R1 a R2. Na obr\u00e1zku maj\u00fa tieto routre nazna\u010den\u00e9 aj \u010d\u00edsla svojich rozhran\u00ed. Ak teda od\u00edde paket zo stanice A, pr\u00edde na rozhranie 1 routra R1. Router R1 na z\u00e1klade smerovacej tabu\u013eky a \u010d\u00edsla VO, ktor\u00e9 si pre\u010d\u00edtal v hlavi\u010dke paketu rozhodne, \u017ee tento paket odo\u0161le cez svoje rozhranie \u010d\u00edslo 2. Riadok smerovacej tabu\u013eky routra R1 by mohol vyzera\u0165 nasledovne:<\/p>\n

\n\n\n\n\n\n
vstupn\u00e9 rozhranie<\/td>\nvstupn\u00e9 \u010d\u00edslo VO<\/td>\nv\u00fdstupn\u00e9 rozhranie<\/td>\nv\u00fdstupn\u00e9 \u010d\u00edslo VO<\/td>\n<\/tr>\n
1<\/td>\n214<\/td>\n2<\/td>\n172<\/td>\n<\/tr>\n
\u2026<\/td>\n\u2026<\/td>\n\u2026<\/td>\n\u2026<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<\/figure>\n

To znamen\u00e1, \u017ee stanica A by mala vysiela\u0165 pakety do tohto spojenia st\u00e1le s \u010d\u00edslom 214, na spoji medzi R1 a R2 u\u017e bude ma\u0165 tento paket v hlavi\u010dke \u010d\u00edslo 172, ktor\u00e9 router R2 u\u017e spr\u00e1vne identifikuje v svojej smerovacej tabu\u013eke a s in\u00fdm \u010d\u00edslom paketu ho vy\u0161le stanici B. \u010c\u00edsla VO sa pri nadv\u00e4zovan\u00ed spojenia generuj\u00fa n\u00e1hodne, ale tak, aby na ka\u017edom spoji neboli pre dve r\u00f4zne spojenia rovnak\u00e9 \u010d\u00edsla VO.<\/p>\n

Ke\u010f sa spojenie ukon\u010d\u00ed, pr\u00edslu\u0161n\u00e9 riadky o danom virtu\u00e1lnom okruhu musia by\u0165 z routrov na ceste odstr\u00e1nen\u00e9.<\/p>\n

4.2.3\u2002 Riadenie datagramami<\/h3>\n

Na internete sa pou\u017e\u00edva riadenie datagramami. Na sie\u0165ovej vrstve sa v tomto pr\u00edpade nevytv\u00e1ra spojenie. Ka\u017ed\u00fd z datagramov m\u00e1 v hlavi\u010dke uveden\u00fa cie\u013eov\u00fa adresu a ka\u017ed\u00fd je smerovan\u00fd po sieti nez\u00e1visle. To, akou cestou p\u00f4jde ktor\u00fd datagram, ur\u010duj\u00fa smerovacie tabu\u013eky na t\u00fdch routroch, kade tento datagram putuje. Smerovacie tabu\u013eky sa m\u00f4\u017eu v \u010dase meni\u0165, ak smerovac\u00ed algoritmus n\u00e1jde pre niektor\u00e9 cie\u013eov\u00e9 adresy vhodnej\u0161ie cesty. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee datagramy rovnakej komunik\u00e1cie m\u00f4\u017eu d\u00f4js\u0165 do cie\u013ea r\u00f4znymi cestami.<\/p>\n

Smerovacie tabu\u013eky v po\u010d\u00edta\u010dovej sieti riadenej datagramami sa l\u00ed\u0161ia od smerovac\u00edch tabuliek pou\u017e\u00edvan\u00fdch pri riaden\u00ed virtu\u00e1lnymi okruhmi. Budeme sa im venova\u0165 ni\u017e\u0161ie.<\/p>\n

Hlavn\u00e9 d\u00f4sledky toho, \u017ee na sie\u0165ovej vrstve sa nevytv\u00e1ra spojenie (na rozdiel od VO) s\u00fa nasledovn\u00e9:<\/p>\n

    \n
  • O spo\u013eahliv\u00fd prenos d\u00e1t (ak ho potrebuj\u00fa) sa musia postara\u0165 koncov\u00e9 zariadenia, \u010do m\u00e1 samozrejme vy\u0161\u0161ie n\u00e1roky na mo\u017enosti a cenu koncov\u00fdch zariaden\u00ed. Viac o spo\u013eahlivom potvrdzovanom prenose d\u00e1t na transportnej vrstve sme hovorili na predch\u00e1dzaj\u00facej predn\u00e1\u0161ke.<\/li>\n
  • Jadro siete, (teda routre, ktor\u00e9 ho tvoria) je v\u00fdrazne od\u013eah\u010den\u00e9. Nie je potrebn\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 virtu\u00e1lne okruhy a uchov\u00e1va\u0165 si o nich stav pre ka\u017ed\u00fa komunik\u00e1ciu. Predstavte si routre providera prvej \u00farovne, ktor\u00e9 by museli vytv\u00e1ra\u0165 r\u00e1dovo v nanosekund\u00e1ch nov\u00e9 okruhy a star\u00e9 odstra\u0148ova\u0165, a naviac tieto tabu\u013eky by mali mili\u00f3ny riadkov.<\/li>\n
  • Str\u00e1ca sa schopnos\u0165 vyhradi\u0165 niektor\u00fdm spojeniam \u010das\u0165 prenosov\u00e9ho p\u00e1sma a zaru\u010di\u0165 tak spo\u013eahliv\u00fd prenos d\u00e1t a minim\u00e1lnu prenosov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. D\u00f4vod je jednoduch\u00fd, spojenia pri riaden\u00ed datagramami na sie\u0165ovej vrstve neexistuj\u00fa (a routre rozba\u013euj\u00fa pakety iba po sie\u0165ov\u00fa vrstvu, transportn\u00e1 vrstva je ur\u010den\u00e1 len pre koncov\u00e9 zariadenia).<\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Sie\u0165ov\u00e1 vrstva m\u00f4\u017ee by\u0165 riaden\u00e1 r\u00f4zne. Na internete sa pou\u017e\u00edva riadenie datagramami. V s\u00fa\u010dasnosti sa v\u0161ak v telekomunik\u00e1ci\u00e1ch st\u00e1le pou\u017e\u00edva riadenie okruhmi alebo riadenie virtu\u00e1lnymi…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[9],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/318"}],"collection":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=318"}],"version-history":[{"count":2,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/318\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":470,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/318\/revisions\/470"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=318"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=318"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=318"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}