{"id":400,"date":"2020-04-06T08:55:52","date_gmt":"2020-04-06T06:55:52","guid":{"rendered":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/?p=400"},"modified":"2020-04-06T17:04:36","modified_gmt":"2020-04-06T15:04:36","slug":"5-11-bezdrotove-siete","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/2020\/04\/06\/5-11-bezdrotove-siete\/","title":{"rendered":"5.11. Bezdr\u00f4tov\u00e9 siete"},"content":{"rendered":"<p>N\u00e1stup bezdr\u00f4tov\u00fdch spojen\u00ed je tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee po\u010det bezdr\u00f4tov\u00fdch spojen\u00ed u\u017e presiahol po\u010det spojen\u00ed cez dr\u00f4t. Bezdr\u00f4tovo sa u\u017e neprip\u00e1jame do internetu iba po\u010d\u00edta\u010dmi, ale aj mobiln\u00fdmi telef\u00f3nmi, \u010di r\u00f4znymi zabezpe\u010dovac\u00edmi syst\u00e9mami.<\/p>\n<p>Bezdr\u00f4tov\u00e9 siete musia rie\u0161i\u0165 dva hlavn\u00e9 probl\u00e9my:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>bezdr\u00f4tov\u00e9 spojenie<\/strong>, t.j. schopnos\u0165 komunik\u00e1cie dvoch a viacer\u00fdch zariaden\u00ed \u201evzduchom\u201c<\/li>\n<li><strong>mobilita spojenia<\/strong>, t.j. schopnos\u0165 stanice viac-menej kontinu\u00e1lne komunikova\u0165 aj pri zmene miesta, cez ktor\u00e9 sa prip\u00e1ja (napr. prechode medzi BTS ant\u00e9nami mobiln\u00fdch oper\u00e1torov)<\/li>\n<\/ul>\n<p>Pri realiz\u00e1cii bezdr\u00f4tov\u00e9ho spojenia mus\u00ed tvorca protokolu zoh\u013eadni\u0165 niektor\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 bezdr\u00f4tov\u00e9ho spojenia ako s\u00fa:<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Zoslabovanie sign\u00e1lu<\/strong>\u00a0\u2013 Sign\u00e1l, ktor\u00fd prij\u00edmame, je ove\u013ea slab\u0161\u00ed ako sign\u00e1l, ktor\u00fd vysielame.<\/li>\n<li><strong>Zmena frekvencie sign\u00e1lu<\/strong>\u00a0\u2013 Prejavuje sa pri odraze od objektov v priestore a pri vz\u00e1jomnom pohybe vysiela\u010da a prij\u00edma\u010da.<\/li>\n<li><strong>Interferencie z in\u00fdch zdrojov \u017eiarenia<\/strong>\u00a0\u2013 Vo vo\u013enom prostred\u00ed nie je sign\u00e1l chr\u00e1nen\u00fd pred interferenciami z okolia tak ako v izolovan\u00fdch dr\u00f4toch. Interferencie m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 in\u00e9 zariadenia vysielaj\u00face na rovnakej frekvencii, ale aj na prv\u00fd poh\u013ead nevinn\u00e9 zdroje \u017eiarenia, ako s\u00fa mikrovlnn\u00e9 r\u00fary, \u010di elektromotory.<\/li>\n<li><strong>Hidden terminal problem (probl\u00e9m skrytej stanice) a zoslabovanie sign\u00e1lu<\/strong>\u00a0sp\u00f4sobuj\u00fa to, \u017ee ak na jednom prenosovom p\u00e1sme komunikuje viac zariaden\u00ed, m\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee dve zariadenia si vz\u00e1jomne ru\u0161ia komunik\u00e1ciu s tret\u00edm zariaden\u00edm aj ke\u010f o tom nevedia, lebo sa kv\u00f4li prek\u00e1\u017eke medzi nimi alebo ve\u013ekej vz\u00e1jomnej vzdialenosti nepo\u010duj\u00fa, aj ke\u010f sa s tret\u00edm zariaden\u00edm po\u010du\u0165 m\u00f4\u017eu.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Prv\u00e9 tri \u0161pecifik\u00e1 maj\u00fa vplyv hlavne na fyzick\u00fa vrstvu, no je vhodn\u00e9 ich pozna\u0165 pri n\u00e1vrhu pr\u00edstupovej met\u00f3dy.<\/p>\n<p>Technol\u00f3gi\u00ed pri bezdr\u00f4tovej komunik\u00e1cii je ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo. L\u00ed\u0161ia sa od seba hlavne prenosov\u00fdmi r\u00fdchlos\u0165ami, maxim\u00e1lnou vzdialenos\u0165ou komunik\u00e1cie dvoch ant\u00e9n, aj sp\u00f4sobom napojenia a vysielania. N\u00e1s bud\u00fa zauj\u00edma\u0165 hlavne protokoly a \u0161tandardy, ktor\u00e9 s\u00fa be\u017en\u00e9 u n\u00e1s, teda hlavne WLAN (Wi-Fi) \u2013 \u0161tandardy IEEE 802.11 najm\u00e4 verzie g, a, n, ac, Bluetooth (z ktor\u00e9ho vznikol \u0161tandard 802.15), WiMAX (\u0161tandard 802.16) a technol\u00f3gie vyu\u017e\u00edvan\u00e9 u mobiln\u00fdch telef\u00f3nnych oper\u00e1torov: GSM, GPRS, EDGE, UMTS, UMTS+ a LTE.<\/p>\n<h3>5.11.1\u2002 Wireless LAN (Wi-Fi) \u2013 IEEE 802.11<\/h3>\n<p>\u0160tandard IEEE 802.11 definuje bezdr\u00f4tov\u00fa LAN sie\u0165, ktor\u00e1 sa najviac podob\u00e1 k\u00e1blov\u00e9mu Ethernetu (ten ako vieme je definovan\u00fd v \u0161tandarde IEEE 802.3). Wi-Fi nepou\u017e\u00edva pr\u00edstupov\u00fa met\u00f3du CSMA\/CD ako v dr\u00f4tovom Ethernete, ale jeho modifik\u00e1ciu CSMA\/CA. K rozdielom medzi t\u00fdmito pr\u00edstupov\u00fdmi met\u00f3dami sa dostaneme nesk\u00f4r.<\/p>\n<p>Technol\u00f3gia Wireless LAN IEEE 802.11 po\u010das svojho v\u00fdvoja pre\u0161la nieko\u013ek\u00fdmi verziami, ktor\u00e9 sa l\u00ed\u0161ia prenosov\u00fdmi r\u00fdchlos\u0165ami a frekven\u010dn\u00fdmi p\u00e1smami, na ktor\u00fdch vysielaj\u00fa.<\/p>\n<ul>\n<li>verzie 802.11g a 802.11a umo\u017e\u0148uj\u00fa rovnak\u00e9 prenosov\u00e9 r\u00fdchlosti do 54 Mbit\/s, ale l\u00ed\u0161ia sa frekven\u010dn\u00fdmi p\u00e1smami. 802.11g pracuje na frekvenci\u00e1ch 2,4-2,485 GHz a 802.11a na frekvenci\u00e1ch 5-6GHz.<\/li>\n<li>verzia 802.11n, ktor\u00e1 sa \u0161tandardizovala v okt\u00f3bri 2009 pracuje tie\u017e na frekven\u010dn\u00fdch p\u00e1smach v rozsahu 2,4-2,485 GHz, ale umo\u017e\u0148uje prenosov\u00e9 r\u00fdchlosti a\u017e do 200 Mbit\/s, teoreticky a\u017e do 600 Mbit\/s.<\/li>\n<li>verzia 802.11ac, \u0161tandardizovan\u00e1 od decembra 2013, ktor\u00e1 oproti 802.11n pou\u017e\u00edva \u0161ir\u0161ie kan\u00e1ly na frekvenci\u00e1ch bl\u00edzkych 5 GHz. Teoretick\u00e9 maximum prenosovej r\u00fdchlosti tohto \u0161tandardu je 1.69 Gbit\/s.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Frekven\u010dn\u00e9 p\u00e1sma s\u00fa delen\u00e9 na nieko\u013eko kan\u00e1lov \u0161\u00edrky 20-40MHz (802.11ac a\u017e do 160 Hz). Niektor\u00e9 kan\u00e1ly sa navz\u00e1jom prekr\u00fdvaj\u00fa. Tak napr\u00edklad 802.11g m\u00e1 13 kan\u00e1lov \u0161\u00edrky 20 MHz (v Amerike len 11 kan\u00e1lov), ale ak chceme vybra\u0165 iba neprekr\u00fdvaj\u00face sa, tak okrem krajn\u00fdch (prv\u00e9ho a trin\u00e1steho) u\u017e m\u00f4\u017eeme vybra\u0165 iba jeden \u201estredn\u00fd\u201c \u2013 \u0161iesty, siedmy alebo \u00f4smy. Ak va\u0161i susedia maj\u00fa tie\u017e Wi-Fi ant\u00e9ny, tak je vhodn\u00e9, aby ste si nastavili kan\u00e1ly koordinovane tak, aby sa V\u00e1m navz\u00e1jom neprekr\u00fdvali a nesp\u00f4sobovali interferencie a teda aj spomalenie prenosov\u00fdch r\u00fdchlost\u00ed.<\/p>\n<p>Ak sa chceme napoji\u0165 na pr\u00edstupov\u00fd bod (access point), mus\u00edme pozna\u0165 jeho meno (SSID) a MAC adresu. Cel\u00fd postup sa d\u00e1 zjednodu\u0161ene op\u00edsa\u0165 nasledovne. Pr\u00edstupov\u00e9 body vysielaj\u00fa v ist\u00fdch \u010dasov\u00fdch intervaloch (typicky 1 sekunda) takzvan\u00fd sign\u00e1lny r\u00e1mec, v ktorom vysielaj\u00fa svoje SSID a MAC adresu. Stanica si dokonca m\u00f4\u017ee po\u017eiada\u0165 o okam\u017eit\u00e9 zaslanie sign\u00e1lnych r\u00e1mcov vyslan\u00edm po\u017eiadavky h\u013eadania pr\u00edstupov\u00fdch bodov. Stanica potom lad\u00ed cez jednotliv\u00e9 kan\u00e1ly a odchyt\u00e1va tieto sign\u00e1lne r\u00e1mce. Ke\u010f si vyberie pr\u00edstupov\u00fd bod, na ktor\u00fd sa chce napoji\u0165, po\u0161le r\u00e1mec po\u017eiadavky na napojenie na tento pr\u00edstupov\u00fd bod. Typicky nasleduje autentifik\u00e1cia cez WEP, WPA alebo WPA2. Po \u00faspe\u0161nej autentifik\u00e1cii je u\u017e spojenie vytvoren\u00e9 a je mo\u017en\u00e9 za\u010da\u0165 komunikova\u0165 (napr\u00edklad op\u00fdta\u0165 si IP adresu cez DHCP).<\/p>\n<p>WLAN umo\u017e\u0148uje napojenie cez pr\u00edstupov\u00fd bod (access point) aj ad-hoc. Pri komunik\u00e1cii cez pr\u00edstupov\u00fd bod susedn\u00e9 zariadenia komunikuj\u00fa v\u017edy cez pr\u00edstupov\u00fd bod. Pri ad-hoc spojen\u00ed komunikuj\u00fa zariadenia medzi sebou priamo, alebo sprostredkovane cez in\u00e9 stanice v pr\u00edpade, \u017ee sa komunikuj\u00face stanice nepo\u010duj\u00fa (napr. pre hidden terminal problem).<\/p>\n<h4>Pr\u00edstupov\u00e1 met\u00f3da CSMA\/CA (carrier sence multiple access\/collision avoidance)<\/h4>\n<p>V sie\u0165ach WLAN sa namiesto CSMA\/CD (collision detection = detekcia kol\u00edzi\u00ed) pou\u017e\u00edva protokol CSMA\/CA (collision avoidance = vyh\u00fdbanie sa kol\u00edzi\u00e1m). Detekcia kol\u00edzi\u00ed, teda zistenie vysielania in\u00e9ho zariadenia po\u010das vlastn\u00e9ho vysielania, ktor\u00e1 \u00faspe\u0161ne funguje v dr\u00f4tov\u00fdch spojoch sa pri bezdr\u00f4tov\u00fdch spojeniach ned\u00e1 pou\u017ei\u0165. D\u00f4vodom je zoslabovanie sign\u00e1lu. Ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve vysielaj\u00faca stanica vysiela sign\u00e1l ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej intenzity, ako je intenzita prij\u00edman\u00e9ho sign\u00e1lu vysielan\u00e9ho in\u00fdmi stanicami, nie je mo\u017en\u00e9 tento slab\u00fd sign\u00e1l po\u010das vlastn\u00e9ho vysielania odhali\u0165. In\u00fdmi slovami ke\u010f stanica vysiela je hluch\u00e1.<\/p>\n<p>\u010co v\u0161ak ostalo je CSMA, teda po\u010d\u00favanie okolia pred za\u010diatkom vlastn\u00e9ho vysielania. Pokia\u013e stanica registruje in\u00e9 vysielanie, neza\u010dne vysiela\u0165. \u017dia\u013e aj tento princ\u00edp nie je v pr\u00edpade bezdr\u00f4tov\u00fdch spojen\u00ed a\u017e tak\u00fd \u00fa\u010dinn\u00fd ako v dr\u00f4tov\u00fdch spojeniach. Je tu toti\u017e zn\u00e1my hidden terminal problem a zoslabovanie sign\u00e1lu, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zapr\u00ed\u010dini\u0165, \u017ee stanica neregistruje vysielanie inej stanice, lebo aj ke\u010f je sign\u00e1l tohto vysielania dostato\u010dne siln\u00fd pre pr\u00edstupov\u00fd bod, nemus\u00ed by\u0165 registrovate\u013en\u00fd pre stanicu za prek\u00e1\u017ekou alebo z opa\u010dnej strany pr\u00edstupov\u00e9ho bodu ako vysielaj\u00faca stanica.<\/p>\n<p>Samotn\u00fd algoritmus CSMA je kv\u00f4li neschopnosti odhali\u0165 kol\u00edzie jemne pozmenen\u00fd. Hlavnou zmenou je zabezpe\u010denie spo\u013eahlivosti spojenia cez potvrdzovacie (ACK) r\u00e1mce. Na rozdiel od spo\u013eahliv\u00e9ho TCP protokolu, je potvrdenie realizovan\u00e9 po ka\u017edom r\u00e1mci. Potvrdzovanie je nutn\u00e9 kv\u00f4li zv\u00fd\u0161en\u00e9mu riziku interferenci\u00ed, ale hlavne kv\u00f4li neschopnosti detekcie kol\u00edzi\u00ed. Pri pou\u017eit\u00ed pr\u00edstupovej met\u00f3dy CSMA\/CD stanica po odoslan\u00ed r\u00e1mca bez odhalenia kol\u00edzie poklad\u00e1 r\u00e1mec za \u00faspe\u0161ne odoslan\u00fd. Pri bezdr\u00f4tovom spojen\u00ed si mus\u00ed po\u010dka\u0165 na potvrdenie o \u00faspe\u0161nom prijat\u00ed.<\/p>\n<p>Odosielate\u013e:<\/p>\n<ol>\n<li>Ak neregistrujeme vysielanie po\u010das dan\u00e9ho kr\u00e1tkeho \u010dasu (pre zauj\u00edmavos\u0165 zvan\u00e9ho DIFS, \u010do znamen\u00e1 DCF Interframe space, kde DCF je \u201edistributed coordination function\u201c), po\u0161leme cel\u00fd r\u00e1mec. Nevieme toti\u017e po\u010das vysielania odhali\u0165 kol\u00edziu.<\/li>\n<li>Ak registrujeme vysielanie:\n<ol>\n<li>vygeneruj si \u010d\u00edslo<\/li>\n<li>ak nik nevysiela, zni\u017euj toto \u010d\u00edslo, ak vysiela nezni\u017euj ho<\/li>\n<li>ak dopo\u010d\u00edta\u0161 do nuly po\u0161li cel\u00fd r\u00e1mec<\/li>\n<li>ak nepr\u00edde potvrdenie, za\u010dni znova bodom 1.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n<\/ol>\n<p>Pr\u00edjemca:<br \/>\nAk pri\u0161iel r\u00e1mec v poriadku, po\u010dkaj dan\u00fd kr\u00e1tky \u010das (krat\u0161\u00ed ako DIFS \u2013 zvan\u00fd SIFS=short interframe space) a po\u0161li potvrdenie o prijat\u00ed r\u00e1mca. Tento \u010das sa \u010dak\u00e1 kv\u00f4li tomu, aby sa stanice stihli prepn\u00fa\u0165 z m\u00f3du prij\u00edmania do m\u00f3du vysielania a naopak.<\/p>\n<p>Roz\u0161\u00edrenie tohto algoritmu o \u201e\/CA\u201c, teda o collision avoidance = vyh\u00fdbanie sa kol\u00edzi\u00e1m, sa sna\u017e\u00ed eliminova\u0165 vznikanie kol\u00edzi\u00ed na maxim\u00e1lne mo\u017en\u00fa mieru a to hlavne pre zariadenia, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom nepo\u010duj\u00fa. Idea tohto roz\u0161\u00edrenia je tak\u00e1, \u017ee pr\u00edstupov\u00fd bod vy\u0161le r\u00e1mec (naz\u00fdvan\u00fd CTS=clear-to-send) v\u0161etk\u00fdm zariadeniam s inform\u00e1ciou o tom, ktor\u00e9 zariadenie bude v najbli\u017e\u0161om \u010dase vysiela\u0165. Ostatn\u00e9 zariadenia s\u00fa v tom \u010dase ticho a tak po\u010das tohto vysielania nevznikne kol\u00edzia ani so zariadeniami, ktor\u00e9 toto vysielanie nepo\u010duj\u00fa.<\/p>\n<p>Ak si chce nejak\u00e1 stanica rezervova\u0165 \u010das na svoje vysielanie, po\u0161le RTS (request-to-send) r\u00e1mec pr\u00edstupov\u00e9mu bodu a ten potom pre t\u00fato stanicu rezervuje vysielac\u00ed \u010das cez CTS r\u00e1mec. Samozrejme sa \u00faplne v\u0161etky kol\u00edzie t\u00fdmto neodstr\u00e1nia. St\u00e1le m\u00f4\u017ee doch\u00e1dza\u0165 ku kol\u00edzi\u00e1m RTS r\u00e1mcov viacer\u00fdch stan\u00edc, alebo ku kol\u00edzii RTS a CTS r\u00e1mcov. Tieto r\u00e1mce s\u00fa v\u0161ak mal\u00e9 a tak kol\u00edzie netrvaj\u00fa tak dlho ako v pr\u00edpade ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00edch d\u00e1tov\u00fdch r\u00e1mcov.<\/p>\n<p>Nasleduj\u00faci obr\u00e1zok ukazuje situ\u00e1ciu, ke\u010f sa o rezerv\u00e1ciu pok\u00fasili s\u00fa\u010dasne stanice A a B. Ke\u010f\u017ee do\u0161lo ku kol\u00edzii, pr\u00edstupov\u00fd bod (AP) nebol schopn\u00fd pre\u010d\u00edta\u0165 ani jeden z rezerva\u010dn\u00fdch RTS r\u00e1mcov. N\u00e1sledne si obe stanice vygenerovali \u010d\u00edslo pou\u017e\u00edvan\u00e9 pri \u010dakan\u00ed na vysielanie. Ke\u010f\u017ee si stanica A vygenerovala men\u0161ie \u010d\u00edslo, stanica B nestihla vysiela\u0165 a ku kol\u00edzii nedo\u0161lo. Pr\u00edstupov\u00fd bod prijal RTS r\u00e1mec a vyslal CTS r\u00e1mec s inform\u00e1ciami o tom, \u017ee bude vysiela\u0165 stanica A po\u010das dan\u00e9ho mno\u017estva \u010dasu. Stanica B tento CTS r\u00e1mec prijme a mus\u00ed sa na tento \u010das odml\u010da\u0165. Zatia\u013e stanica A tie\u017e prijme tento CTS r\u00e1mec a m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 vysiela\u0165. Po prijat\u00ed potvrdenia o prijat\u00ed sa m\u00f4\u017eu op\u00e4\u0165 v\u0161etky stanice usilova\u0165 o rezerv\u00e1ciu vysielacieho \u010dasu.<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-401 size-full\" src=\"http:\/\/tech.sosthe.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/fig05_p07.gif\" alt=\"\" width=\"721\" height=\"428\" \/><\/p>\n<h4>R\u00e1mec \u0161tandardu IEEE 802.11<\/h4>\n<p>R\u00e1mec pre WLAN IEEE 802.11 (Wi-Fi) spojenia m\u00e1 omnoho zlo\u017eitej\u0161iu hlavi\u010dku ako r\u00e1mec 802.3 dr\u00f4tov\u00e9ho Ethertnetu. V hlavi\u010dke toti\u017e musia by\u0165 inform\u00e1cie potrebn\u00e9 na zabezpe\u010denie spo\u013eahlivosti (potvrdzovanie), inform\u00e1cie zahrnut\u00e9 v sign\u00e1lnych r\u00e1mcoch, ktor\u00e9 posielaj\u00fa pr\u00edstupov\u00e9 body, podpora pre \u0161ifrovanie, inform\u00e1cie v RTS a CTS paketoch, ale napr\u00edklad aj inform\u00e1cie na riadenie v\u00fdkonu vysiela\u010da a prij\u00edma\u010da.<\/p>\n<p>\u010co je mo\u017eno na prv\u00fd poh\u013ead zar\u00e1\u017eaj\u00face, je to, \u017ee r\u00e1mec 802.11 obsahuje a\u017e 4 MAC adresy. Dve adresy sl\u00fa\u017eia rovnako ako v r\u00e1mci 802.3 na identifik\u00e1ciu odosielate\u013ea a pr\u00edjemcu r\u00e1mca v sieti. \u010eal\u0161ie dve adresy identifikuj\u00fa zariadenia, ktor\u00e9 si pr\u00e1ve posielaj\u00fa r\u00e1mec po bezdr\u00f4tovom spoji, pri\u010dom ani jedno z nich nemus\u00ed by\u0165 p\u00f4vodn\u00fd odosielate\u013e alebo cie\u013eov\u00fd pr\u00edjemca r\u00e1mca. R\u00e1mec toti\u017e m\u00f4\u017ee v sieti putova\u0165 cez viacero pr\u00edstupov\u00fdch bodov alebo stan\u00edc (v pr\u00edpade ad-hoc spojenia), k\u00fdm sa dostane k cie\u013eovej stanici v sieti. Koncov\u00e1 a cie\u013eov\u00e1 stanica dokonca ani nemusia by\u0165 napojen\u00e9 bezdr\u00f4tovo. Sta\u010d\u00ed, \u017ee na ceste k cie\u013eovej stanici prech\u00e1dza tento r\u00e1mec nejak\u00fdm bezdr\u00f4tov\u00fdm spojom. V dr\u00f4tov\u00fdch spojoch na ceste sa pou\u017e\u00edva st\u00e1le r\u00e1mec 802.3. Na r\u00e1mec 802.11 sa preklad\u00e1 iba na tej \u010dasti cesty, kde je bezdr\u00f4tov\u00fd spoj. Je potrebn\u00e9 si v\u0161imn\u00fa\u0165, \u017ee ka\u017ed\u00fd pr\u00edstupov\u00fd bod m\u00e1 svoju MAC adresu na rozdiel od hubov a switchov v dr\u00f4tovom Ethernete.<\/p>\n<h3>5.11.2\u2002 Bluetooth a IEEE 802.15<\/h3>\n<p>Technol\u00f3gia Bluetooth a z neho vytvoren\u00fd \u0161tandard IEEE 802.15 (pre Bluetooth v1.2) s\u00fa navrhnut\u00e9 iba pre ad-hoc architekt\u00faru bez pr\u00edstupov\u00fdch bodov. S\u00fa ur\u010den\u00e9 na komunik\u00e1ciu na men\u0161ie vzdialenosti (do 10 metrov) a predpoklad\u00e1 men\u0161ie energetick\u00e9 v\u00fddaje ako WLAN 802.11. Prenosov\u00e9 r\u00fdchlosti s\u00fa o nie\u010do men\u0161ie ako pri WLAN 802.11. Bluetooth v2.1 zvy\u0161uje t\u00fato r\u00fdchlos\u0165 na 3Mb\/s. Verzia 3.0 sa pou\u017e\u00edva na riadenie spojenia a ve\u013ek\u00e9 d\u00e1ta posiela cez Wi-Fi. Bluetooth 4.0, naz\u00fdvan\u00fd \u201eBluetooth Smart\u201c, priniesol klasick\u00fd Bluetooth (pre legacy podporu), vysokor\u00fdchlostn\u00fd Bluetooth (zalo\u017een\u00fd na pou\u017e\u00edvan\u00ed Wi-Fi) a n\u00edzkoenergetick\u00fd protokol (ur\u010den\u00fd pre baterkov\u00e9 zariadenia). Bluetooth 5 dosahuje r\u00fdchlosti 2 Mbit\/s bez pou\u017eitia Wi-Fi so zameran\u00edm sa na IoT. Z\u00e1merom Bluetooh nie je ma\u0165 vysok\u00e9 prenosov\u00e9 r\u00fdchlosti (na to tu m\u00e1me Wi-Fi) ale jednoduch\u00e9 a r\u00fdchle pripojenie \u013eubovo\u013en\u00fdch dvoch \u010di viacer\u00fdch zariaden\u00ed medzi sebou. Zapojen\u00e9 zariadenia sa delia na master zariadenie a slave zariadenia. Master rozde\u013euje, kto bude vysiela\u0165. Zariadenia si dokonca m\u00f4\u017eu meni\u0165 role a \u013eubovo\u013en\u00fd slave sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 mastrom a naopak.<\/p>\n<h3>5.11.3\u2002 WiMAX \u2013 IEEE 802.16<\/h3>\n<p>Siete typu WiMAX s\u00fa navrhnut\u00e9 iba pre architekt\u00faru napojenia cez pr\u00edstupov\u00e9 body. V\u00fdhodou WiMAXu je ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia komunika\u010dn\u00e1 vzdialenos\u0165 ako v pr\u00edpade WLAN 802.11 a to a\u017e 10-20 km. Prenosov\u00e9 r\u00fdchlosti dosahuj\u00fa 14 Mbit\/s. Protokol WiMAXu je navrhnut\u00fd tak, \u017ee komunik\u00e1cia je rozdelen\u00e1 na kol\u00e1, v ktor\u00fdch m\u00e1 ka\u017ed\u00e9 zariadenie vyhraden\u00fd \u010das na vyslanie nejakej inform\u00e1cie. Na za\u010diatku kola v\u017edy najprv pr\u00edstupov\u00fd bod posiela d\u00e1ta v\u0161etk\u00fdm zariadeniam, pre ktor\u00e9 m\u00e1 d\u00e1ta. Ak inform\u00e1cia od stanice hovor\u00ed o tom, \u017ee chce odosiela\u0165 d\u00e1ta, v \u010fal\u0161om kole je jej pridelen\u00fd v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor na odoslanie d\u00e1t. Ka\u017ed\u00fd odosielate\u013e m\u00e1 v \u010dase jeho vysielania vyhraden\u00e9 cel\u00e9 p\u00e1smo iba pre seba, aby nevznikali kol\u00edzie.<\/p>\n<h3>5.11.4\u2002 Vysielanie v \u0161irokom p\u00e1sme<\/h3>\n<p>Regula\u010dn\u00fd \u00farad \u0161pecifikuje v\u00fdkon sign\u00e1lu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee vy\u017earova\u0165 jeden vysiela\u010d. Tento v\u00fdkon m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fastreden\u00fd do \u00fazkeho frekven\u010dn\u00e9ho p\u00e1sma alebo rozlo\u017een\u00fd do viacer\u00fdch p\u00e1siem. Vysielanie v \u00fazkom p\u00e1sme m\u00e1 vysok\u00fa citlivos\u0165 na in\u00e9 vysielania a pr\u00edpadn\u00e1 interferencia v tomto p\u00e1sme sp\u00f4sobuje znehodnotenie sign\u00e1lu. Tieto probl\u00e9my sa daj\u00fa rie\u0161i\u0165 pr\u00edstupov\u00fdmi met\u00f3dami k zdie\u013ean\u00e9mu spoju. In\u00fdm rie\u0161en\u00edm je vyu\u017ei\u0165 \u0161irok\u00e9 p\u00e1smo a interferencie obmedzi\u0165 takzvan\u00fdm frekven\u010dn\u00fdm sk\u00e1kan\u00edm, pri ktorom odosielate\u013e aj pr\u00edjemca nieko\u013ekokr\u00e1t za sekundu preladia na in\u00fa, vopred zn\u00e1mu frekvenciu a vy\u0161l\u00fa k\u00fasok d\u00e1t na nej a potom sa zas preladia. Ak je tak\u00fdchto prela\u010fovan\u00fdch frekvenci\u00ed ve\u013ea a prela\u010fovanie vyu\u017e\u00edvaj\u00fa v\u0161etky vysiela\u010de, v\u00fdrazne sa zni\u017euje pravdepodobnos\u0165 interferencie. T\u00fato techniku vyu\u017e\u00edva napr. technol\u00f3gia Bluetooth, ktor\u00e1 vyu\u017e\u00edva prela\u010fovanie a\u017e 1600x za sekundu.<\/p>\n<p>Vysielanie v \u0161ir\u0161om p\u00e1sme m\u00e1 ni\u017e\u0161iu intenzitu vo svojich podp\u00e1smach a aj vy\u0161\u0161iu pravdepodobnos\u0165, \u017ee v niektorej \u010dasti p\u00e1sma d\u00f4jde k interferencii a v inej nie. Ak sa vysiela rovnak\u00e1 inform\u00e1cia vo v\u0161etk\u00fdch p\u00e1smach s\u00fa\u010dasne, tak ak d\u00f4jde k interferencii iba v niektor\u00fdch z nich a ostatn\u00e9 bud\u00fa prijat\u00e9 v poriadku, pr\u00edjemca je schopn\u00fd extrahova\u0165 d\u00e1ta spr\u00e1vne. Tak\u00e9to rie\u0161enie vyu\u017e\u00edvaj\u00fa napr\u00edklad technol\u00f3gia\u00a0<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/Direct-sequence_spread_spectrum\">DSSS<\/a>\u00a0vyu\u017e\u00edvan\u00e1 napr\u00edklad v sign\u00e1le GPS alebo\u00a0<a href=\"http:\/\/en.wikipedia.org\/wiki\/CDMA\">CDMA<\/a>\u00a0v mobiln\u00fdch sie\u0165ach.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>N\u00e1stup bezdr\u00f4tov\u00fdch spojen\u00ed je tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee po\u010det bezdr\u00f4tov\u00fdch spojen\u00ed u\u017e presiahol po\u010det spojen\u00ed cez dr\u00f4t. Bezdr\u00f4tovo sa u\u017e neprip\u00e1jame do internetu iba po\u010d\u00edta\u010dmi, ale&hellip;<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/400"}],"collection":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=400"}],"version-history":[{"count":2,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/400\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":483,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/400\/revisions\/483"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=400"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=400"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/tech.sosthe.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=400"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}