Táto kapitolka slúži iba na vysvetlenie štyroch smerovacích schém:
- Unicast je taká smerovacia schéma, pri ktorej datagramy vychádzajúce od zdroja dát smerujú vždy k jedinej presne určenej cieľovej stanici. Unicast smerovanie je vyžadované napríklad protokolom TCP, kedy musí komunikácia prebiehať vždy len medzi dvojicou staníc.
- Anycast je smerovacia schéma, pri ktorej je viac potenciálnych príjemcov správy, ale správa je doručená iba jednému z nich, obvykle najbližšiemu. Anycast sa využíva napríklad pri komunikácii s koreňovými DNS servermi prípadne aj niektorými TLD DNS servermi. Ako vieme, existuje iba 13 IPv4 adries koreňových DNS serverov, ale reálne je každá z týchto IPv4 adries použitá pre viaceré stanice. Požiadavka na koreňový DNS server teda môže prísť na ľubovoľný (jeden) z týchto serverov.
- Broadcast je smerovacia schéma, ktorá zaručuje doručenie odoslanej správy všetkým uzlom, či podsieťam. Broadcast sa používa napríklad pri protokole OSPF, ktorý pred samotným spustením Dijkstrovho algoritmu potrebuje rozoslať od každého routra ku každému routru informáciu o lokálnych cenách spojov (hrán). Pojem broadcast sa používa aj na označenie správy vo vnútri siete určenej pre všetky stanice v sieti. Na tomto princípe funguje napríklad protokol DHCP alebo ARP (bude vysvetlený pri spojovej vrstve). Na aplikačnej vrstve funguje na princípe broadcastu napríklad peer-to-peer protokol Gnutella.
- Multicast je smerovacia schéma, ktorá rozosiela správy každému, kto je prihlásený v danej multicastovej skupine. Multicast je veľmi podobný broadcastu, pretože zabezpečuje, aby rozosielané správy prijímali všetky stanice a routre, ktoré ich prijímať chcú, ale na rozdiel od broadcastu zabezpečuje aj to, aby stanice, a ak to nebráni prvej podmienke aj routre, neprijímali rozosielané správy, ak si to neprajú. Multicast používajú hlavne rádiá a televízie na streamované vysielanie cez internet. Je však veľmi užitočný aj napríklad pre videokonferencie, gridové výpočty, sieťové hry alebo rozosielanie aktualizácií programov.