Napojenie do internetu ponúka v súčasnosti mnoho spoločností. Pri výbere by nás mala zaujímať okrem ceny prenosová rýchlosť, t. j. koľko bitov za sekundu dokážeme týmto pripojením odoslať (upload) alebo prijať (download).
1.4.1 Dial-up modem
Tento typ pripojenia ponúkajú telefónne spoločnosti najmä na miestach, kde je pevná linka prakticky jediný spôsob komunikácie so svetom, na miestach veľmi vzdialených od miest a navyše bez digitálnej ústredne. Šírka pásma je v tomto prípade do 56 kb/s (čo je len 7kB/s), no reálne rýchlosti sú ešte o niečo menšie. Ďalšou nevýhodou je obsadenie telefónnej linky počas napojenia do internetu, to znamená, že sa nedá naraz telefonovať aj surfovať.
1.4.2 DSL (digital subscriber line)
V prípade modernejších digitálnych telefónnych ústrední je vhodnejšie použitie tohto spojenia. Prenosové rýchlosti pri ADSL dosahujú pri odosielaní do 1 Mb/s a pri prijímaní až do 8 Mb/s, pri novšej ADSL2+ je to pri odosielaní niečo málo nad 3 Mb/s a pri prijímaní teoreticky až 24 Mb/s [ 1,2 ]. Typicky sú však tieto rýchlosti zhruba 4 krát nižšie. S novou špecifikáciou VDSL sa zvýšili maximálne rýchlosti až na 100 Mb/s oboma smermi, čo je však podmienené maximálnou vzdialenosťou od digitálnej ústredne do 300 metrov. S väčšou vzdialenosťou maximálna prenosová rýchlosť klesá. Ďalšou výhodou, oproti dial-up, je rozdelenie frekvenčného pásma na tri, takže môžeme telefonovať a surfovať zároveň.
1.4.3 HFC (hybrid fiber coax)
Ide o napojenie cez koaxiálny kábel, ktorým sa typicky prenášajú televízne programy káblových televízií. Rýchlosti sú o niečo vyššie (do 30 Mb/s prijímanie a do 2 Mb/s odosielanie). Nevýhodou je to, že tento kábel nie je napojený priamo od používateľa do routra, ale jednoduchým pevným spojením mnohokrát rozdvojovaný a zavedený do viacerých domácností. To znamená, že čokoľvek niektorý počítač vysiela, je šírené ku všetkým ostatným v danom vchode alebo ulici, čo výrazne znižuje bezpečnosť (všetci susedia môžu vidieť, čo odosielam do internetu, ale aj čo z neho prijímam).
1.4.4 Ethernet LAN (Local area network)
Toto pripojenie už na rozdiel od predchádzajúcich využíva káble určené pôvodne na internetovú komunikáciu – sieťové káble. Tie môžu byť metalické (typicky medené) alebo optické. Typické rýchlosti sú 10 Mb/s, 100 Mb/s, 1 Gb/s až 10 Gb/s pre oba smery.
1.4.5 Bezdrôtové spojenia
V kaviarňach, v škole, ale často aj doma sa využíva WLAN (wireless LAN resp. wireless Ethernet). V závislosti od technológie dosahuje prenosové rýchlosti 11 Mb/s (802.11b), 54 Mb/s (802.11g) alebo 300 Mb/s (802.11n). V januári 2014 sa dokončila štandardizácia technológie 802.11ac, ktorá dosahuje rýchlosti až cez 3Gb/s (pri vhodnom počte antén v zariadeniach). Toto pripojenie má však dosah iba niekoľko desiatok metrov.
Mobilní operátori ponúkajú aj pripojenie technológiami 3G, u nás konkrétne UMTS, s rýchlosťami do 384 kb/s, HSPA do 14Mb/s, HSPA+ do 84.4 Mb/s . Dosah je už väčší – niekoľko málo desiatok kilometrov. V mestách je už bežné chytiť LTE pripojenie (technológia 3.9G) s prenosovými rýchlosťami do 100 Mb/s, no teoreticky až 326 Mb/s. Technológia 4G má stanovenú hranicu 1Gb/s pre nepohybujúce sa zariadenia. Jej predstaviteľom je LTE Advanced s deklarovanými prenosovými rýchlosťami až 3,3Gb/s [ 3 ]. Od roku 2019 sa skúšobne začína zavádzať v niektorých mestách sveta aj technológia 5G s rýchlosťami 25 Mb/s až 2Gb/s. Táto sieť vyžaduje na dosiahnutie vyšších prenosových rýchlostí skutočne hustú sieť staníc (antén) a tie najvyššie rýchlosti sa dajú dosiahnuť, iba ak medzi komunikujúcimi zariadeniami, nie sú žiadne prekážky (steny, okná, stromy,…).
Špeciálnym typom bezdrôtového pripojenia je pripojenie cez satelity. Jeho hlavnou výhodou je pripojenie aj na miestach, kde nie je ani len telefónne pripojenie. Dosahované rýchlosti sú v desiatkach Mb/s, no ich nevýhodou je čas prenosu dát, ktoré sa musia dostať až k satelitu a opäť na zem. V prípade napojenia na geostacionárny satelit je oneskorenie 280 milisekúnd.