Menu Zavrieť

1.6. Jadro internetu

Jadro internetu tvorí sieť routrov (po slovensky smerovačov) prevádzkovaných providermi, ktorej úlohou je umožniť komunikáciu medzi ľubovoľnými dvoma koncovými zariadeniami. Prvé telefónne spoločnosti využívali na spojenie ľubovoľných dvoch telefónov operátorov (prepájateľov), ktorí priamym napojením jedného kanálu v prenosovom kábli vytvorili okruh, ktorý priamo spojil oboch telefonistov. Tento princíp ostal v telefónnych ústredniach dodnes, aj keď sa už ľudskí operátori nepoužívajú. Tento princíp prepájania nazveme prepínanie okruhov.

1.6.1  Prepínanie okruhov

Po vytvorení okruhu medzi koncovými stanicami, sú všetky zdroje na ceste vyhradené tejto komunikácii aj v prípade, že nikto z účastníkov okruhu práve nevysiela. Na to, aby bolo umožnené komunikovať aj ostatným, ktorí sú napojení na niektorú ústredňu, sa používa rozkúskovanie pripojenia na daný počet kanálov (spojení). Rozkúskovanie sa robí buď frekvenčným delením (FDM) alebo časovým delením (TDM).

Pri frekvenčnom delení má každý kanál vyhradený po celý čas nejaký zlomok celkovej šírky pásma (interval frekvencií v ktorom vysiela). Napríklad ak je šírka prenosového pásma 100 kb/s a dané spojenie je zdieľané 5 kanálmi, tak každý z nich má k dispozícii šírku pásma 20 kb/s v ľubovoľnom čase.

Časové delenie poskytuje stále dookola celú šírku pásma postupne každému kanálu na krátky časový úsek, t. j. ak je celková šírka pásma 100 kB/s, tak každý zo zdieľaných 5 kanálov má k dispozícii celú šírku pásma 100 kB/s, ale nie po celý čas. Napríklad ak cyklus prepínania trvá 100 ms, tak povedzme prvý z kanálov je aktívny od daného času iba v časoch 0-20 ms, 100-120 ms, 200-220 ms a tak ďalej.

1.6.2  Prepínanie riadené paketmi

V internete sa používa prepínanie riadené paketmi. Jeho veľkou výhodou je to, že nenastáva situácia, že nejaké spojenie má pridelené všetky zdroje iba pre seba a v danom čase nepotrebuje vysielať ani prijímať dáta. Pri komunikácii riadenej paketmi používatelia využívajú zdroje vtedy, keď potrebujú. Cenou za to je nutnosť rozdeliť odosielané dáta na menšie kúsky, takzvané pakety. Každý paket má k dispozícii celú šírku pásma. Pri prepínaní riadenom paketmi odpadá nutnosť vytvorenia okruhu medzi koncovými stanicami pred samotným posielaním dát, pretože každý paket so sebou nesie informáciu o tom, odkiaľ a kam ide.

Nevýhodou tohto prístupu je, že požiadavky na zdroje môžu byť väčšie ako tieto zdroje zvládnu. Tieto zdroje sú potom zahltené, čo môže spôsobiť zahodenie niektorých paketov.

Najväčšou výhodou tohto prístupu je možnosť komunikácie väčšieho množstva zariadení paralelne v porovnaní s prepínaním okruhov. Dôvod je ten, že nedochádza k stavu, že zariadenie má pridelené spojenie a nevysiela ani neprijíma (čo je veľmi časté). Všetky tieto „hluché miesta“ tak môžu byť využité novými zariadeniami.